Využívate AI pri tvorbe obsahu? Od 2. augusta 2026 to musíte priznať.

Tento obsah bol upravený za pomoci nástroja umelej inteligencie (AI), avšak jeho autor (Richard Klačko) ho starostlivo skontroloval a z veľkej časti doplnil o svoje názory a postrehy. 😊

Keď dnes v obchode zoberiete do ruky akúkoľvek potravinu, na obale nájdete zloženie. Nie preto, že by bolo niečo zlé na emulgátore alebo na tom, že je párok z dvoch druhov mäsa. Ale preto, že máte právo vedieť, čo kupujete. Predávajúci nemusí vysvetľovať, prečo to tak uvaril (ak je to v medziach zákona, samozrejme). Musí len transparentne oznámiť, z čoho to uvaril.

Od 2. augusta 2026 platí presne to isté pravidlo pre obsah. Ak ste na jeho výrobu či úpravu použili umelú inteligenciu, musíte to uviesť „na obale“.

TL;DR (Too Long; Didn’t Read)

Ak vytvárate alebo upravujete obsah (obrázky, video, text, audio) pomocou AI, musíte to uviesť, a to na ihneď viditeľnom mieste. Označujte to, čo môže zmiasť: deepfaky, realistické fotky neexistujúcich vecí, texty o veciach verejného záujmu a chatboty… Gramatická korektúra, filtre či marketingové slogany do toho nepatria. Pokuty idú do 15 miliónov eur alebo 3 % obratu, ale reálnymi vymáhačmi budú platformy – Meta, TikTok, YouTube aj Google… Tie už AI obsah detekujú samé a tomu neoznačenému jednoducho utlmia dosah.

Čo sa stalo 2. augusta 2026?

Európsky akt o umelej inteligencii (nariadenie EÚ 2024/1689), ktorý je platný už od roku 2024, získal od 2. augusta 2026 „novú“ časť – článok 50 o transparentnosti.

V jednoduchosti povedané, nariadenie nezakazuje používať AI pri tvorbe obsahu, ale prikazuje (v niektorých prípadoch) túto skutočnosť uvádzať. Rovnako ako napr. nie je zakázané predávať polotovary s pridanými é-čkami (pokiaľ to nie je protizákonné), len proste nemôžu byť prezentované ako „domáce BIO výrobky“.

Dozor v Česku má Český telekomunikačný úrad (ČTÚ). Pokuty za porušenie transparentnosti sa môžu vyšplhať až do výšky 15 miliónov eur alebo 3 % celkového ročného obratu – podľa toho, čo je vyššie. To je sadzba, akú u etikiet na potravinách nepoznáme.

Kedy musíte uviesť použitie AI?

„Etiketa“ sa nevyžaduje na všetko. Rovnako ako pri jedle nemusíte na jablko lepiť nálepku so zložením, aj tu je logika jednoduchá: označuje sa to, čo môže niekoho zmiasť, prípadne i poškodiť.

Čo musíte označiť, že je tvorené/upravené AI?

Deepfake – realistický obrázok, video alebo zvuk, ktorý pripomína skutočnú osobu, miesto alebo udalosť a mohol by pôsobiť ako autentický záznam. Príklad: AI video, v ktorom známy šéfkuchár odporúča váš produkt. (A tu okrem označenia potrebujete aj jeho súhlas – to je ale iná kapitola.)
Neexistujúci obsah – fotografiu jedla, ktoré nikdy neexistovalo. Ak AI vygeneruje tanier, ktorý u vás v prevádzke nikto nikdy neuvaril a neodfotil, a vyzerá ako fotografia z vašej kuchyne, ide o rovnaký prípad.
Texty o veciach verejného záujmu – spravodajstvo, zdravie, financie, bezpečnosť, politika.
Chatbot na e-shope musí povedať, že je stroj. Nie v podmienkach, ale hneď na začiatku rozhovoru.

Čo nemusíte označovať, že bolo vytvorené za pomoci AI?

Gramatickú korektúru, preklad, orezanie, farebný filter – zákon tomu hovorí asistenčná úprava. Zosvetliť reálnu fotku svojho rizota nie je AI obsah.
Zjavne fantazijný obsah – Ilustrácia jednorožca pečúceho pizzu nikoho neuvedie do omylu (teda, pokiaľ nemá hlavu v oblakoch).
Bežný marketingový obsah – slogany, popisy produktov, nadpisy newsletteru.
Text, ktorý naozaj skontroloval a schválil kompetentný človek. Tomu sa hovorí redakčná výnimka, no má však jeden háčik. Musí ísť o skutočnú kontrolu, nie o kliknutie „publikovať“. Osobne ale odporúčam uvádzať informáciu, že pri úprave obsahu bola použitá AI, ale kvalita bola skontrolovaná a upravená ľudskými rukami. Ničomu to neuškodí, a podľa mňa tento transparentný krok dodá vám i vášmu obsahu dôveryhodnosť.

Ako má táto „AI etiketa“ vyzerať?

Rovnako nenápadne a rovnako čitateľne ako na obale. Stačí text, ikona, vodoznak alebo zvukové upozornenie. Európska komisia k tomu vydala tri oficiálne ikony – pre obsah plne vygenerovaný AI, pre obsah upravený AI a základnú variantu s rozklikávacím detailom.

Je však jedna vec, na ktorú si dajte pozor, a to, že toto označenie musí byť viditeľné hneď pri prvom kontakte s obsahom. Teda označenie musí byť viditeľné vtedy, keď človek obsah prvýkrát vidí alebo si ho pustí. Nie v pätičke stránky, nie v treťom odstavci, nie po rozkliknutí detailu. Zloženie potravín je taktiež priamo na obale, nie na účtenke, ktorú dostanete pri pokladni.

V praxi to znamená formulácie ako „Obrázok vytvorený pomocou AI“ alebo „Video upravené pomocou AI“. Nie je to priznanie viny. Je to údaj.

Kto to bude naozaj vymáhať (a nebude to úrad)

Tu si dovolím osobný odhad. Úrady majú obmedzené kapacity a budú reagovať akurát tak na podané podnety – podobne, ako to bolo pri GDPR v roku 2018+. Prvé skutočné prípady prídu z oblasti deepfakov s poškodenou konkrétnou osobou či firmou, nie z marketingových kampaní.

Skutočným kontrolórom však bude niekto iný – platformy. A tie sú v tomto oveľa ďalej než nejaký regulátor.

Meta, TikTok aj YouTube už dnes čítajú C2PA Content Credentials – technické metadáta, ktoré si väčšina AI nástrojov pripája k výstupom sama. Google číta C2PA aj svoj vodoznak SynthID a vo vyhľadávaní k obrázkom priamo zobrazuje, či boli vytvorené pomocou AI. Fungujú teda ako kontrola v obchode či reštaurácii, ktorá si nechá spraviť vlastný laboratórny rozbor bez ohľadu na to, čo je napísané na obale.

A tu je tá hlavná pointa, ktorá by mala zaujímať každého, kto obsah publikuje. Ak platforma zistí AI obsah, ktorý nie je označený, nebude ho mazať (až na výnimky, ktoré porušujú ich pravidlá). Utlmí mu dosah. Bez oznámenia, bez odvolania, bez správneho konania. Pre marketing je to citeľnejšia sankcia než pokuta, ktorá „nikdy nepríde“.

Jedna dobrá správa na záver tejto časti: Google zatiaľ nezaviedol žiadny signál, ktorý by v rankingu penalizoval texty napísané AI. Dôležité je ale slovo ZATIAĽ. Osobne by som to ale neriskoval. A hlavne, myslite na to, cieľom je „boj proti masovej produkcii nekvalitného a zavádzajúceho obsahu“, nie proti nástroju, vďaka ktorému vznikol.

4 tipy, čo s tým prakticky robiť

Zabere to pár minút:

• Zistite, čo vám nástroje pripájajú do metadát. Väčšina generatívnych nástrojov už dnes označuje výstupy automaticky. Je dobré vedieť, čo od vás odchádza.
• Doplňte označenie do šablón, do vizuálov, do popisov na sociálnych sieťach, do pätičky článku, do prvej vety chatbota…
• Napíšte si jednoduché interné pravidlá. Kto smie AI použiť, na čo ju smie používať, čo sa označuje, ako sa označuje, kde a kto to označuje.
• Ak spolupracujete s agentúrou, dohodnite si, kto „etiketu“ lepí. Zodpovednosť pri publikovaní nesie vydavateľ, nie dodávateľ.

Prečo je to dobrá správa?

Označovanie zloženia potravín nezničilo potravinársky priemysel, prinieslo transparentnosť. A keď sa nad tým zamyslím, naopak to vytvorilo priestor pre tých, ktorí sa zložením chvália. Kto má na etikete tri položky namiesto dvadsiatich, ten ju rád ukáže.

S obsahom to bude podľa mňa rovnaké. Za rok bude označenie „vytvorené pomocou AI“ tak samozrejmé, že si ho už „nikto nevšimne“. Začne byť ale zaujímavé práve to druhé: obsah, ktorý ho nepotrebuje.

Dobrá kuchyňa sa nikdy nebála otvoriť dvere do zákulisia. Bojí sa ich len tá, ktorá tam má čo skrývať. Varte preto transparentne a nemusíte sa báť, že vaše jedlo nebude zákazníkom chutiť. 🙂